Mesto plné sôch so štipkou Orientu

Ako už býva zvykom, občas si uvedomíme, že je čas na zmenu a treba vyskúšať niečo nové. Priama linka z Bratislavy? Ideme na to!

Tentoraz sme s Tadeášom šli len "na otočku". Po prílete na medzinárodné letisko v Skopje (Меѓународен Аеродром Скопје) sme si zamenili peniaze (nikdy si ich nemeňte na letisku, neoplatí sa to) a hor sa do mesta. Šofér s tureckými koreňmi nás vysadil na autobusovej stanici. Prechádzka mestom začala okolo troch známych mostov, ktoré sú symbolmi mesta. Popri rieke Vardar je rozmiestnených veľmi veľa občas až gýčových sôch. Mesto prešlo hromadnou prestavbou, keď pribudlo vrámci projektu "Skopje 2014" 28 nových budov, 34 monumentov, 39 sôch, 4 mosty, 4 námestia, 2 fontány alebo ruské koleso.

Okolo "víťazného oblúka" sme sa presunuli k domu Matky Terezy, kde sme si kúpili azda najlacnejšiu kávu v živote. Potom sme sa posilnili v parku a doplnili vodu z verejného vodovodu. Aj keď domáci tvrdia, že voda je pitná, berte to s rezervou :D . 

Neskôr sme zavítali do miestneho pravoslávneho kostola sv. Klimenta. Kedže sme v Macedónsku, tak sme si neodpustili návštevu sochy azda najslávnejšieho Macedónca, Alexandra Veľkého. Po prekročení rieky sme mali pocit akoby sme boli v úplne v inom svete. Ocitli sme sa totiž v moslimskej štvrti Čaršija, ktorá bola plná minaretov, mešít a modliacich sa moslimov. Prešli sme sa po typickom Starom bazáre, kde kúpite takmer všetko a hlavne za neskutočne nízke ceny. Základ je vyjednávať. 

Ďalej naše kroky smerovali k pevnosti Kale, z ktorej sme boli trošku sklamaný. Preto sme sa rozhodli využiť MHD-čku a ísť na výlet ku Aquaduktu. Avšak nastal menší problém lebo sa nedalo platiť v hotovosti ako to písali na recenziách. Po menšom blúdení a hľadaní sa nám v skrytej uličke podarilo kúpiť cestovateľskú kartu a problém bol vyriešený. Keďže meškanie autobusov je tu na bežnom poriadku, nehovoriac o jazde na červenú, treba si na výlet vyhradiť dostatok času a pribaliť poriadnu dávku trpezlivosti. Ďalšou obľubou miestnych šoférov je jazda s otvorenými dverami za jazdy. 

Autobus bol plný ako v nedeľu večer č.39 v Bratislave. Aquadukt sme našli rýchlo (asi 1,5 km po poľnej ceste od zástavky). Následne sme sa šli ubytovať k jednému staršiemu pánovi. Deň sme zakončili milým stretnutím v jednej z miestnych reštaurácií, ktoré zorganizoval Tadeáš. Naše pozvanie prijal manželský pár z Čiech a veľvyslanec Nemecka v Macedónsku spolu s bratom. Po príchode na izbu nás prekvapil darček od leteckej spoločnosti vo forme "Priority boardingu".

Nasledujúci deň sa držal v duchu turistiky a prírody. Ráno sme sa najprv odviezli londýnskym autobusom (doble-deckrom) k lanovke a následne sa ňou vyviezli za symbolických 50MKD (cca0,85€) až k Milenium cross. Potom ako sme sa pokochali výhľadom na Skopje, vybrali sme sa hrebeňovkou až do kaňonu. Cestou sme objavili dva opustené vojenské bunkre a stretli množstvo zahraničných turistov. Neďaleko bunkrov nás mobilný operátor privítal správou: "Vitajte v Kosove", čo nás veľmi pobavilo. 

Po prudkom klesaní sme si odpočinuli pri kostolíku uprostred hôr, kde sme ochutnali miestne figy. Potom ako sme prišli do kaňonu Matka sme okúsili to pravé dobrodružstvo. Spolu s dvoma slovenskými študentkami sme sa ocitli na konci cesty. Vrátiť sa alebo sa preplaviť loďkou na druhu stranu kaňona? Našťastie si nás všimol miestny pán na loďke a ochotne odviezol do prístavu. 

Dievčatá sa pobrali na autobus a my sme šli objavovať zákutia tohto čarovného miesta. Cestou nas doprevadzal túlavy pes (btw. túlavé psy nájdete v Macedónsku na každom kroku). Keď už prišiel čas ísť sme sa pobrali na zastávku, kde sme opäť stretli naše nové kamošky. Povedali nám, že im žiadny spoj neprišiel. Spoločné čakanie sme si spríjemnili domácou špecialitou - Rakijou. 

Čakali sme a čakali, ale žiadny autobus nechodil (13:00-17:45). Taxikári nám ponúkli, že nás odvezú za 2000MKD, čo sme samozrejme odmietli. Rozhodli sme sa ísť peši. Po 300 metroch nás zastavil turecký taxikár, že mu bude stačiť 800 denárov. Ponuku sme prijali. Tak sme si užili skoro 20 kilometrovú cestu na hlavnú stanicu plnú moslimských piesní. Po príchode sme nasadli na prvý autobus na letisko, ktorý samozrejme meškal :D

 
Krajina ako taká ponúka rôzne možnosti pre odvážnych cestovateľov, ktorí sa neboja riskovať. Vrátiť sa sem sa určite oplatí, ale len kvôli nízkym cenám.

Zopár rád na záver:

• v Macedónsku (okrem letiska) sú veľmi nízke ceny
• so všetkými sa dorozumiete aj po slovensky
  
• zmenární je v meste mnoho a majú oveľa lepší kurz ako na letisku
• platí sa v denároch
• mesto je plné túlavých psov
  
• dajte si pozor na vreckárov, hlavne v hromadnej doprave