Krajina ohňa a ľadu - 1.časť

Ako to už s nami cestovateľmi býva, každý máme svoje vysnívané destinácie, kam počas svojho života chceme ísť minimálne raz. Toto rozprávanie začína v auguste roku 2018, kedy sme navštívili krajinu ohňa a ľadu - Island.

Jedného dňa sme našli na internete akciu, letenky z Berlína do Keflavíku. Vtedy sme vôbec neriešili ako sa do Nemecka dostaneme. Ešte pred cestou sme však museli riešiť problémy ohľadom auta. S pomocou bratov kapucínov a jedného Slováka žijúceho na Islande sme všetko zvládli.

Keď sme odchádzali zo Slovenska vrcholilo leto. Po prílete na Island nám hneď zamrzol úsmev. Privítal nás studený arktický vietor. Po prevzatí auta sme sa vydali hľadať nocľah. Cesty na Islande sú bezplatné okrem jedného podmorského tunela, ktorý nám ušetril mnoho času.

Ráno naše kroky smerovali k vôbec prvému vodopádu, ktorý sme mohli uzrieť v tejto krajine - Glanni Waterfall. Od tohto momentu sme vodopády videli na každom kroku. Okrem iného bola táto časť krajiny atypická pre svoje lávové kamene posiate machom. Občas sme mali pocit, že sme sa ocitli medzi škriatkami v rozprávke.

Úplnou náhodou sme zastavili pri kráteri Grábrók. Toto miesto nás veľmi uchvátilo. Cesta na vulkán bola nenáročná a veľmi dobre dostupná. Jeho výška je približne 170 metrov.

Ako tak kilometre pribúdali ocitli sme sa pri fjordoch, kde sa stretával Severný ľadový oceán s pevninou. Voda bola naozaj ľadová :D . Jednou z našich posledných zastávok druhého dňa bol kostol Víðimýrarkirkja je jedným z mála zachovaných trávnatých kostolov na Islande. Na začiatku 20. storočia bol jeho osud neistý, našťastie sa však časom uznala obrovská kultúrna hodnota budovy. Kostol bol postavený v roku 1834 a má trávnikové steny. Po dlhom dni nám veľmi dobre padol kúpeľ v teplých prírodných prameňoch Fosslaug neďaleko vodopádu Reykjafoss. Cesta k vodopádu vedie cez pasienky oviec. Pri našom šťastí sme aj tu stretli zopár Slovákov, ktorý však svoju púť na ostrove už končili.  

Po ranných problémoch s naštartovaním auta sme náš tretí deň začali pri jednom z najznámejších vodopádov na Islande - Goðafoss. Bolo to ako raňajkovať pri živom dokumentárnom filme. Presúvame sa k jazeru Mývatn, ktoré dostalo meno podľa komárov. V okolí je silná erupčná činnosť. Nám sa podarilo vystúpiť na kráter Hverfjall. Jedná sa o 420 metrov vysokú sopku, ktorá je dominantou na rovine. V blízkosti sa taktiež nachádza úžasná krajina s mnohými zaujímavými miestami. Jedným z nich je Hverir, čo je miestna aktívna oblasť pripomínajúca iný svet niekde na Marse - bublajúce bahno, sírny zápach a veľké sucho. 

V druhej časti dňa sme sa rozhodli vydať sa k vodopádu Dettifoss. Je pokladaný za najsilnejší vodopád v Európe s prietokom vody medzi 200 až 500 m3 za sekundu. Vodopád je široký 100 metrov s prevýšením 44 m. Ak sa sem chcete vydať mali by ste mať zaobstarane SUV. Ide sa sem po nespevnenej ceste. Výsledný pohľad však stál za to. Ak by ste mali záujem o pozorovanie veľrýb jedno z najlepších miest pre túto činnosť je Húsavík. Náš deň sme zakončili v mestečku Reyðarfjörður, kde bola odchytená slávna kosatka Willy. Nocľah sme našli u bratov kapucínov zo Slovenska, ktorí tu majú svoju misiu. Zúčastnili sme sa poľsko-islandskej omše v kostolíku ktorý sem bol dovezený zo Slovenska. Náš hostiteľ br. Peter k nám bol veľmi milý a pohostinný.

Viac o našej ceste na Islande sa dočítate v druhej časti článku.