Gruzínsko – krajina dobrého vína pod Kaukazom

Jedna gruzínska legenda hovorí, že po stvorení sveta sa zástupcovia každého národa dostavili k Bohu, aby im pridelil, kus zeme, kde bude ich národ žiť. Gruzínci však túto príležitosť ignorovali a pokojne sa nalievali vínom. Ráno keď prišli k sebe, vybrali sa za Ním, aby im pridelil nejakú destináciu. Všetky však už boli obsadené, ale Gruzínci boli takí otravní, až im teda Najvyšší daroval kus zeme, ktorú si pôvodne chcel nechať pre seba, na chvíle oddychu. Tak prišli Gruzínci k tomu najlepšiemu, absolútne nezaslúžene.

Napriek tomu, že ide o legendu, táto malá krajina pod horami mohutného Kaukazu ponúka takmer všetko čo si na cestovateľ, či dovolenkár môže priať. Všetko od leňošenia pri mori až po vysokohorskú turistiku. Na tejto krajine je skvelé, že ju turisti ešte neobjavili. Ľudí, ktorých stretnete na výlete, spočítate na prstoch.

Za spiatočné letenky sme zaplatili 77€. Po turbulentnom prílete do Kutaisi, nám dopravu z letiska zabezpečila pani, ktorá zbiera ľudí do typických zdieľaných taxíkov - mašrutiek. Gruzínci jazdia dosť rýchlo a bežne sa obiehajú aj keď ide v protismere auto. Vždy sa zmestia tri, či štyri autá do dvoch pruhov. Po "ceste smrti" sme sa ubytovali. Odporúčame si hľadať ubytovanie, čo najviac v centre mesta. Okrajové časti nie sú strážené políciou, na čo vás upozornia značky.

Prvý deň sme strávili v Kutaisi a prešli všetky pamiatky mesta. Medzi tie najväčšie zaraďujeme námestie s fontánou Colchis, Katedrálu Bagrati, miestny Parlament Besik Gabashvili Park, kde sme vyskúšali staré ruské kolo. Jazdy sú tu extrémne lacné, ale tomu nasvedčuje aj kvalita parku. Cesty v meste boli občas rozbité a nie je problém tu vidieť autá, ktoré brázdili naše cesty v čase, keď ani jeden z nás nebol na svete. Ak si chcete pochutnať na niečom naozaj exotickom, navštívte miestne trhovisko. Najviac nás oslovila miestna pochúťka Churkchela, ktorú ľudia tiež ju volajú aj gruzínsky Snickers.

Nasledujúci deň sme mali tú "česť" raňajkovať s miestnymi pouličnými psami, ktorých je tu naozaj mnoho. Ceny za jedlo sú pre turistov vyššie ako pre miestnych. Na námestí parkuje množstvo taxíkov, ktorí ponúkajú výlety po celej krajine. Cenu treba zjednávať. Cestou nás prekvapil náš taxikár, ktorý bol veľmi pohostinný a daroval nám domáci koňak - čaču. My sme sa rozhodli navštíviť 2 kaňony a jeden vodopád. V oboch sa platí vstupné (17 lari v oboch), ktorým podporíte ochranu prírody v Gruzínsku. Martvili, მარტვილი je krasový kaňon, kde je okrem iného možný aj rafting.

Druhým kaňonom bol Okatse, ზედა გორდი. Z parkoviska sme sa sem dostali peši za približne 30 minút. Ide o 50 metrov vysoký a zhruba 800 metrov dlhý železný chodník. Najväčším lákadlom je vyhliadka, ktorá je vrcholom tejto prechádzky a ponúka výhľad na kaňon ako na dlani. Celodenný výlet sme zakončili pri vodopáde Kinchkha (ოკაცეს ჩანჩქერი), ktorý je jeden z najväčších vodopádov v krajine. Jedno z najzaujímavejších jedál, ktoré sme ochutnali bolo Chačapuri.

Nasledujúce dni sme boli rozhodnutí stráviť v Kaukaze. Preto sme hneď ráno prišli na stanicu, odkiaľ každý deň vyrážali mašrutky do všetkých častí krajiny. Po celom dni v multikultúrnej spoločnosti sme vystúpili v Mestii, ktorá je hlavným centrom. Po zvyšok dňa sme sa boli prejsť po okolí.

Ráno sme vstali ešte za tmy a vyrazili na túru. Našim hlavným cieľom boli jazerá Koruldi (2850 m.n.n), avšak nakoniec sme vyšli ešte vyššie. Prvou úlohou bolo dostať sa ku krížu na horu Tshakazagari severne od Mestie - leží na pol ceste k jazerám a je viditeľná z Mestie. Celá trasa je označená bielymi / červenými obdĺžnikmi, ktoré už nie sú potrebné, keď sa dostanete ku krížu. Tento bod sme dosiahli o 7. hodine ráno miestneho času, kde sme sa schuti naraňajkovali.

Celú cestu sme mali krásny výhľad na divokú kaukazskú prírodu. Cesta k jazerám vedie po pasienkoch. Prekonali sme viac ako 3000 výškových metrov a v nohách nazbierali vyše 30 000 krokov. Pri jazerách môžete pozorovať divo sa pasúce kone. Odtiaľto je možnosť pokračovať ďalej na vyhliadku za hrebeňom Koruldi (2920 m). Chodník sa dá ľahko nájsť. Najprv sa vydajte na novovybudovanú poľnú cestu za jazerom. Na prvej zákrute odbočte na cestu, ktorá ju prelína doprava. Táto trasa prechádza je vo viac alebo menej konštantnej výške. Až neskôr prídu niektoré strmšie časti. Môžete odtiaľto obdivovať niekoľko významných vrcholov ako Ullukara(4 277 m), Bashkara (4 162 m), Svetgar (4 118 m) alebo Asmashi (4 057m). Pokiaľ by ste chceli stúpať ešte vyššie, odporúčame len s pevnou turistickou obuvou. Jednou z možností je cesta ku krížu vo výške 3328 m.

Okolo obeda sme začali zostupovať do doliny, kde Tadeáš stihol zorganizovať geocacherský event. Cez internet sme si rezervovali miesta a poobede cestovali do čiernomorského letoviska - Batumi. Ide o moderné mesto, kde väčšinou dovolenkujú rusky hovoriaci turisti. Pred odchodom na letisko bolo potrebné si vytlačiť letenky. Miestne letisko to vyžaduje.

Zopár zaujímavostí na záver:

• Domáci názov pre krajinu je Sakartvelo
• Platidlom je gruzínske lari
• Gruzínsko má zhruba 3,7 milióna obyvateľov
• Vlajka má prezývku "Vlajka s piatimi krížmi"
• Vyše 80 percent Gruzíncov sa hlási ku gruzínskej pravoslávnej cirkvi
• Gruzínčina sa nepodobá na iné jazyky a zapisuje sa vlastnou abecedou
• 10. Pre okolitý svet je Stalin najznámejší gruzínsky rodák
• 11. Najvyšším vrchom je Šchara
• 14. Na jeho území sú dva štátne útvary, ktoré vyhlásili nezávislosť od Gruzínska
• Gruzínske ľudové tance sú známe svojou akrobaciou

Zdroj: https://fici.sme.sk/c/20702877/v-rodisku-stalina-vam-ponuknu-vinnu-vodku-aj-syrovy-chlieb-17-zaujimavosti-o-gruzinsku.html