Albánsko, Kosovo a Severné Macedónsko

Keď chcete ísť na výlet, stačí kúpiť letenky a ostatné sa dorieši neskôr. Tak to bolo aj v našom prípade. S Marekom sme letenky kúpili ešte počas výletu v Gruzínsku. Neskôr sa k nám pridal ešte Patrik a takto v trojici sme začali dobrodružnú cestu po Balkáne. Prileteli sme na letisko Ohrid v Severnom Macedónsku, kde sme zostali prekvapení, pretože neišli žiadne autobusy z letiska do mesta Ohrid. Jedinou možnosťou bolo nasadnúť do jedného z množstva taxíkov parkujúcich na letisku. Avšak taxikári ponúkali rozličné ceny, tak sme sa rozhodli obehať viacerých a vybrali sme sa najlacnejším (10 eur za 3 osoby).

Mesto Ohrid nie je veľmi veľké, takže ak sa ho chystáte navštíviť, tak sa celé dá prejsť pešo. Naše kroky viedli najskôr na kopec nad mestom, kde je množstvo pravoslávnych kostolíkov. Najväčší z nich je kostol sv. Pantaleona z konca 9. storočia. Hneď vedľa neho sa nachádza dôležité archeologické nálezisko. Domáci využívajú tieto pamiatky na predaj rôznych suvenírov, dokonca niektorí zo seba robia samozvaných sprievodcov. Aj nám chceli povedať históriu kostolíka za pár eur a keď sme odmietli, tak chodili za nami a znižovali cenu až na 50 centov.

Pekný výhľad na mesto si môžete vychutnať zo Samuelovho hradu postaveného v 4. storočí pred naším letopočtom Samuelom II. Vstup do hradu je spoplatnený. Z hradu sa úzkymi uličkami presunieme popri gréckom divadle až k jazeru Ohrid. Najfotogenickejšie miesto je spoza Kostola sv. Jána na Kaneu. Odtiaľ je nielen pekný výhľad na jazero, ale aj na hory týčiace sa nad ním. Jazero je zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO. Okrem fotografovania sa môžete v jazere okúpať, no väčšina pekných pláží patrí reštauráciám. Boli sme aj na jednej verejnej pláži pod útesmi, no na naše sklamanie sa tu váľalo mnoho odpadkov.

Na ďalší deň naša cesta smerovala na sever do Kosova. Šli sme autobusom z Ohridu do Skopje (hlavné mesto Severného Macedónska). Keďže sme mali asi 3 hodinky času do nasledujúceho autobusu, tak sme sa prešli ku výškovým budovám v Skopje a dali si obed v reštaurácii. Ceny sú tu nižšie ako na Slovensku. Zo Skopje nás autobus odviezol do mesta Prizren v Kosove. Na cestu do Kosova sa stačí preukázať slovenským občianskym preukazom. Avšak my sme mali so sebou pre istotu aj pasy.

Mesto Prizren má množstvo stredovekých stavieb, no nám sa najviac páčil hradby nad mestom, odkiaľ je pekný výhľad. V Kosove sme sa dokázali dohovoriť po slovensky, pretože väčšina starších ľudí ovláda srbštinu, ktorá je podobná. Avšak mladí ľudia hovoria iba po albánsky. Zaujímavosťou je, že v Kosove sa platí eurom.

Z Kosova sme cestovali do hlavného mesta Albánska, Tirany. Ľudia, s ktorými sme sa stretli, boli k turistom milí i pohostinní. Avšak chýbala im poriadkumilovnosť. To je zároveň jedna z vecí, ktorá mi v Albánsku najviac vadila. Skoro všade sa váľali alebo poletovali smeti. Omnoho viac ako Tiranu sa oplatí navštíviť mestečko Krujë. Je to rodné mesto albánskeho národného hrdinu Skanderbega. V meste sa nachádza hrad, ktorý 35 rokov odolával Osmanským Turkom, no nakoniec kapituloval. Za výhľadom na mesto sme vyšľapali skalu nad mestom po skalných schodoch. Cestou sme sa posilnili čerstvými figami priamo zo stromov. Na záver nás čakal starý orientálny trh, kde sme však nekúpili nič iné ako pohľadnice.

Poslednou zastávkou bolo prímorské mestečko Drač. Pôvodne sme sa chceli okúpať, ale keď sme videli, ako je voda špinavá, tak sme si to rýchlo rozmysleli a radšej sme sa šli prejsť po meste. Na ďalší deň sa nám však podarilo nájsť čistejšie pláže, tak sme si nakoniec aj my zaplávali. Napriek tomu, že približne pred 100 rokmi zažil Drač zemetrasenie, tak sa tu stále nachádza niekoľko zaujímavých pamiatok, z ktorých najzachovalejšia je najväčší starorímsky amfiteáter Balkánu s kapacitou až 1500 divákov. Čo sa týka jedla, tak sa tu nachádza veľké množstvo talianskych reštaurácia a takmer všade ponúkajú plody mora, ktoré sú v dobrej kvalite za smiešnu cenu (cca. 4 eurá za hlavné jedlo z morskými plodmi) 

Keďže v Albánsku je železničná doprava na biednej úrovni, tak späť na Ohrid sme opäť cestovali autobusom. Na naše veľké prekvapenie autobus vyrazil o 45 minút skôr ako mal plánovaný odchod. Ešteže sme tam prišli v predstihu :)